Čo netreba zabudnúť pribaliť

OBLEČENIE:

• krátke tričká, tričká s dlhým rukávom prípadne flanelová košeľa,
• krátke nohavice, teplejšie nohavice, tepláky, hrubší sveter, mikinu na večer,
• biele tričko (ale nie značkové, lebo sa domov určite nevráti biele),
• pyžamo, plavky,
• oblečenie do dažďa: pršiplášť alebo nepremokavá vetrovka s kapucňou,
• šiltovka alebo nejaká pokrývka hlavy,
• šatka,
• spodná bielizeň, ponožky

OBUV:

• turistická – prípadne pevné tenisky, samozrejme nie nové, aby deti nemali zbytočné otlaky (môže sa stať, že sa deťom topánky premočia, preto potrebujú minimálne 2 páry topánok),
• letná obuv,
• prezuvky do chaty.

OSOBNEJ POTREBY VECI:

• karta poistenca - veľmi dôležité nezabudnúť!!!
• lieky, ktoré dieťa potrebuje v primeranom množstve na dĺžku tábora,
• hygienické potreby: mydlo, zubná pasta a kefka, šampón, uterák, osuška na kúpalisko, krém na opaľovanie, sprej na telo proti komárom a hmyzu,
• fľaša na pitný režim – najlepšie litrová plastová,
• baterka,
• obálky, známky a listový papier (menším deťom môžete na obálky predpísať adresy),
• poznámkový blok, písacie potreby,
• môžete pribaliť: športové či iné spoločenské hry, nejaké dobré CD na diskotéku,
• menší batoh na výlety.

PROSÍME VÁS, ABY STE DEŤOM NEBALILI ZBYTOČNE VEĽA VECÍ, AUTOBUS SA NEDÁ NAFÚKNUŤ!

Čo je lepšie nechať doma

• šperky, zlaté prstene (veľmi ľahko sa strácajú a veľmi ťažko sa hľadajú)
• mobilné telefóny (môžete zavolať na mobil hlavného vedúceho a on Vám zavolá vaše dieťa)
• iná elektronika: magnetofóny, CD prehrávače (nemusia sa vrátiť celé a v tábore bude audio technika)
• príliš veľa peňazí (tábor nie je nákupné centrum)
• rýchlo kaziace sa potraviny: vajíčkový šalát a pod.

Prečo nie mobilný telefón?

Môžete ho svojmu dieťaťu dať, ale býva to spojené aj s množstvom negatívnych zážitkov, preto si radšej túto možnosť dobre premyslite. Aj tak Vás prosíme, ak je to možné radšej ho svojmu dieťaťu nedávajte. Mobil a vôbec všetky hodnotnejšie predmety (šperky, discman, ...) sa v tábore rýchlo stanú dôvodom plaču, ak ich niekto dieťaťu ukradne alebo ak sa pokazia, keď v napínavej chvíľke počas hry zrazu zaznie melódia zvonenia mobilného telefónu, romantika aj zážitok z hry sú hneď fuč, ak večer príde v najmladšej skupinke zaslzená chvíľka spomienok na maminu (ktorá sa zvyčajne rieši rozprávkou alebo rozprávaním sa s vedúcou či s kamoškami), mobil v ruke a mamin hlas na druhom konci telefónu zmenia krátku chvíľku na zaslzený celý večer. A to by ste neverili, čo všetko také rozľútostené telefonáty dokážu pokaziť! ak má Vaše dieťa mobil a jeho kamaráti nemajú, možno si budú chcieť aj oni zatelefonovať rodičom alebo kamarátom. Tak sa môže stať, že z 1000 korunového kreditu za týždeň neostane nič.

Koľko peňazí dať dieťaťu do tábora?

Závisí to samozrejme najmä od Vás a od toho, ako je Vaše dieťa zvyknuté s peniazmi hospodáriť. Všeobecne však nie je potrebné deťom dávať príliš vysoké vreckové, pretože v tábore majú zabezpečenú stravu a pitný režim po celý deň. Na druhej strane by však nebolo Vášmu dieťaťu príjemné, keby si na celodennom výlete všetci kupovali sladkosti, len ono samo by žiadne vreckové nemalo. Preto odporúčame sumu cca 300 Sk, ktorú pri menších deťoch môžete dať do správy oddielovému vedúcemu (predíde sa tak strate peňazí).

Koncepcia naších táborov

Už od počiatku histórie táborov stoja usporiadatelia pred ťažkou otázkou. Ako rozdeliť deti? Tí skôr narodení si iste spomenú na svoje detské časy a na to, že boli vždy rozdelení do oddielov (skupín) tzn. rozdelení podľa pohlavia a veku. Toto rozdelenie má samozrejme svoje výhody. Rozdelením detí podľa pohlavia a veku nám vznikajú vnútorne vyrovnané skupiny. Takéto rozdelenie vychádza z vývinovej psychológie a z psychických a fyzických predispozícií dieťaťa v tom ktorom veku. Ako sa dieťa vyvíja, vyvíjajú sa aj jeho záujmy a postoje. Každá z vekových kategórií má teda svoje vývinové špecifiká, ktoré je nutné poznať a rozvíjať. Nevýhodou takéhoto rozdelenia je preto nemožnosť spoločnej súťaže. Oddiely sú medzi sebou absolútne neporovnateľné a teda nemôžu medzi sebou súťažiť. Zrejme neexistuje hra, ktorá by bola vhodná pre všetky vekové kategórie a súčasne by bola aj spravodlivo vyhodnotiteľná. Inou možnosťou rozdelenia detí v tábore je rozdelenie do družín (podľa hlavnej myšlienky tábora tieto družiny nazývame aj ako kmeň, živel alebo fajta). V každej družine sa nachádzajú chlapci aj dievčatá každej vekovej kategórie. A tu sa vytvára priestor pre každého jedinca, aby vynikol v tom, čo mu je blízke. Do činností netlačí deti autorita vedúceho, ale sám kolektív. Zo skúseností môžeme povedať, že každá družina sa začne postupom času chovať ako rodina. Na čelo sa vždy postavia najsilnejší chlapec a najsilnejšie dievča a tí potom riadia ostatných. Táto neuvedomená analógia rodiny má veľké výhody. Potláča konflikty vo vnútri družiny. Rovnako ako v rodine, aj v skupine má každý svoju rolu, ktorá mu prislúcha, a ktorú napĺňa. Rozvíja sa komunikácia a kooperácia medzi príslušníkmi rôznych vekových kategórií. Deti sú nútené navzájom si pomáhať, pretože výsledný efekt záleží od výkonu každého príslušníka družiny. V našich táboroch sme využili to najlepšie z oboch koncepcií. Rozdelenie do oddielov sa využíva pri ubytovaní, stravovaní a večerných modlidbách prípadne pri riešení táborových konfliktov. Pri týchto činnostiach je lepšie, keď sú rovesníci spolu. Najmä pri ubytovaní je takéto rozdelenie nevyhnutné. Ale pri celotáborových hrách sa deti rozdeľujú do družin. Jednotlivé družiny sú medzi sebou či už po fyzickej ale aj psychickej stránke vyrovnané a to umožňuje celotáborovú súťaž. Takto sa do súťaže zapája každé dieťa.

Ako je to s dopravou?

V cene tábora je zahrnutá aj autobusová doprava z Brusna, zabezpečovaná organizátormi tábora. Už v autobuse sa deti spoznávajú, nadväzujú prvé kontakty, zvykajú si na detský kolektív i svojich vedúcich. Spoločná cesta je prvým dobrodružstvom. Hry a spev počas cesty vytvárajú pre deti prostredie, v ktorom sa nemusia ničoho obávať, odburávajú počiatočnú neistotu a pomáhajú dieťaťu začleniť sa. Aj samotné deti si počas cesty mnohokrát vymýšľajú rôzne hry na skrátenie času, takže o zábavu a smiech nie je núdza.

Pečo kresťanský tábor?

Prečo kresťanský tábor? Ideológia kresťanstva je plná kladných morálnych vzorov, lásky k človeku a dobru a úcty k životu. Dnešná doba uprednostňuje niekedy iné kvality človeka: mať široké lakte, ísť vpred bez ohľadu na následky, vziať si, čo sa dá a iné. Čo môže byť dôležitejšie, ako dať svojmu dieťaťu základ na to, aby plnohodnotne prežilo svoj život? Nie v egoizme, ale v láske, nie v túžbe po majetku, ale po skutočných hodnotách. Ak svoje dieťa dávate do tábora s obavami, že sa tam bude od rána do večera iba modliť, nemusíte sa toho obávať. Ak aj vy a vaše dieťa nie ste veriaci, tiež nemusíte mať strach, že vaša ratolesť bude do niečoho nútná. Duchovný program tábora spočíva v ranných a večerných modlitbách, ktoré sú realizované formov rôznych hier a priateľských rozhovorov. Hry naplnené duchom spolupatričnosti, porozumenia, tolerancie k iným sú určite obohatením pre život každého dieťaťa. Hodnoty ako pravdovravnosť, úprimnosť, ochota pomôcť, úcta, zodpovednosť, tiež sebakritika, čestnosť a hlavne priateľstvo sú stavebnými kameňmi, ktoré rámcujú celý táborový program. Dieťa sa v tábore neučí pomocou nejakých prednášok ale učí sa vlastnou skúsonosťou, vidí, že je dobré byť dobrým. Zažíva podporu, radosť z vlastných i cudzích úspechov a pracuje samo na sebe.

Prísť či neprísť za svojou ratolesťou do tábora?

„Táborové“ dieťa je v tábore šťastné. Naplno vychutnáva všetko, čo sa okolo neho deje, vďaka dopredu starostlivo vytvorenému programu nievie čo je to nuda, užíva si každú hru, každé dobrodružstvo, nezáleží mu na tom, že práve zničil nové tenisky, či zašpinil tričko tak, že ho už nikdy nikto nevyperie. Hlavné je len jedno - aby jeho bratstvo vyhralo... Takéto dieťa Vaša návšteva nejak zvlášť nevyvedie z miery, určite sa poteší obľúbenému koláču a balíku sladkostí, ktoré mu kamaráti budú závidieť. Ale nečakajte, že bude nadšené, ak ho budete príliš dlho zdržovať. Veď do tábora išiel preto, aby sa bavil, oddýchol si aj od Vás, niečo zažil. Čakajú ho kamaráti, ďalšia súťaž, tak ak môže, rýchlo sa s Vami rozlúči, možno Vám ešte zaželá šťastnú cestu a už je preč, rýchlo, aby ste mu náhodou nedali pusu pred kamošmi... :o) „Netáborové“ dieťa v tábore až tak šťastné nie je. Vnútorne sa trápi, rozhodnutie ísť do tábora urobilo kôli Vám, nie preto, že by samo chcelo. V prípade, že ste za neho rozhodli Vy a nerešpektovali ste jeho prianie, napr. i v snahe pomôcť mu stať sa samostatnejším a otvorenejším, prežíva to ako zradu, má pocit, že mu nikto nerozumie, je úzkostné, v skrytosti plače, prípadne somatizuje. Ak ešte úplne nerezignovalo, aspoň Vám každý deň volá, že mu je smutno, a aby ste ho prišli zobrať domov. Pokúšajte sa svojmu dieťaťu porozumieť, nemeniť ho, rešpektovať a prijímať ho také aké je a podobným nepríjemým skúsenostiam budete môcť predísť. Ak už ale Vaše dieťa v tábore je, návšteva môže mnohé len zhoršiť. V prípade, že nemáte v úmysle vziať ho so sebou, dávate mu falošnú nádej, ktorá sa v zápätí mení na nové zúfalstvo, nútite ho nanovo prežívať bolestné odlúčenie, prehlbujete v ňom nedôveru... Takouto návštevou sa neuľaví ani Vám a už vôbec nie Vášmu dieťaťu.

Jedinečný táborový život

Je úplne zrejmé, že pobyt v detskom tábore je úplne jedinečným zážitkom pre každého, kto sa niečoho takého zúčastnil. Nemám na mysli len deti, ale aj samotných vedúcich. Dieťa vstupuje do úplne iného sveta, kde sa po prvý krát stretáva s pocitom samostatnosti a nezávislosti od rodičov. Tento pocit formuje osobnosť dieťaťa a práve v rukách skúseného vedúceho sa takýto človiečik dokáže počas tábora zmeniť v samostatne zmýšľajúcu bytosť s aspoň základným pocitom zodpovednosti. Dieťa sa v tábore stretáva s riešením problémov, ktoré počas bežného života za neho rieši niekto iný a jeho schopnosť flexibility zakrpatieva, prípadne sa nerozvíja tak dynamicky. Viem, že každý rodič by pre svoje dieťa urobil čokoľvek, ale nesmieme si zamieňať rodičovskú lásku s pocitom priam otrockej oddanosti svojim deťom. Určite mi dáte za pravdu, že je to fajn, ak Vám Vaše dieťa povie, že už si šnúrky zaviaže samo, prípadne Vás požiada o čisté prádlo a večerná hygiena sa stane úplnou samozrejmosťou. Doma za očarujúci úsmev nášho potomka dokážeme kadečo odpustiť, ale v detskom tábore má všetko svoj poriadok a deti sú jednoducho prirodzene nútené vykonávať pre ne nepríjemné činnosti. Niet sa na čo vyhovárať, ak dieťa žije v kolektíve iných detí, ktoré si dokážu postlať postielky, uložiť svoje veci a postarať sa, aby sami vyzerali čisto a upravene. Iste, nie je to všetko, čomu sa dieťa priučí v tábore, ale na začiatok to nie je zlé. Čo poviete? V dnešnej dobe deťom chýba duchovný rozmer života a tlak materiálneho pôžitkárstva je rovnako nebezpečný ako aj lákavý. Malý školáčik s mobilom v ruke a prázdnymi rečami o tom, ako včera celé poobedie “paril“ na počítači nejakú tú hru, prípadne ako sa poflakoval s kamarátmi po meste a jediné čo vyprodukovali je pár počmáraných múrov a za dve knihy oplzlých rečí, sa čoraz častejšie stáva každodennou samozrejmosťou. Tábor pomôže deťom zorientovať sa v zložitom svete napĺňania voľného času a ukáže nové zábavné, poučné a užitočné možnosti využitia voľna.

Hry ako emocionálny prvok

Zážitky dieťaťa z každého tábora sú tvorené mnohými prvkami, ktoré spolu vytvárajú celkový dojem dieťaťa o tábore. Najväčší počet zážitkov si pritom každé dieťa odnáša predovšetkým z hier, ktoré sa hrá spolu s ostatnými, spoznáva pri nich nových ľudí, a často aj samo seba. V našom tábore sa snažíme o to, aby bola čo najväčšia časť dňa každého dieťaťa vyplnená rôznymi hrami a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým a najdôležitejším faktom je skutočnosť, že dieťa má v tábore zažiť veci, na ktoré bude spomínať. Je síce fajn keď si deti v tábore môžu hrať futbal alebo človeče, ale spraviť z týchto hier nosnú myšlienku tábora sa nezdá práve najlepšie riešenie. Koniec koncov tieto hry sa deti môžu zahrať takmer hocikde a s hocikým. Práve preto sa snažíme deťom ponúknuť hry, v ktorých môžu zažiť niečo odlišné od sveta mimo táborov, prevteliť sa na chvíľu do pozície niekoho iného alebo sa dostať do situácii pre nich nezvyklých. Začína sa to napríklad hneď prvý deň, keď sa na zoznamovacích hrách postupne prechádza od obligatórneho "Volám sa Ferko, mám dvoch psov a viem si obliznúť lakeť.", po zbesilé naháňanie každého koho meno sa začína na "J" a vyzúvanie jeho pravej topánky. Každému je predsa jasné, že chlapci budú radšej spomínať na to, ako sa hrali na stredovekých rytierov a v ringu bojovali na život a na smrť, ako na turnaj vo volejbale. To isté platí pre dievčatá, tie si určite radšej spomenú na to, ako mali možnosť zorganizovať módnu prehliadku s nimi v hlavných úlohách, ako na písanie pohľadníc domov. Taktiež rôzne nočné hry, či už je to chytanie únoscov, keď deti musia v noci oslobodiť svojho uneseného kamaráta, alebo cesta po lesnej ceste, kde na ne vyskakujú rôzne strašidlá, bývajú pre deti chvíľkami, na ktoré budú ešte dlho spomínať. Veľmi silným momentom v táborových hrách je tiež napríklad finišovanie celotáborových súťaží, keď v posledný deň prepukne radosť víťazov a neraz sa objavia slzy v očiach tých, ktorým prvé miesto uniklo len o pár bodov. Toto sú len niektoré príklady toho, ako sa dajú vytvoriť spomienky, na ktoré sa veľmi ťažko zabúda. Druhým, ale nie zanedbateľným faktom je, že dieťa ktorému vedúci nevymyslia program si program vymyslí samo. Najčastejšie sú to známe hry ako šmýkanie po zábradlí z piateho poschodia, rôzne bojové hry s vidličkami a papekmi, bežecké súťaže dolu schodmi, alebo preteky v jedení čo najväčšieho množstva sladkostí. Tieto detské hry sa však bohužiaľ väčšinou končia privolaním zdravotníka, ktorý narýchlo berie obväzy, kramerove dlahy, dezinfekčné prostriedky prípadne rôzne prístroje na intubáciu a uteká k plačúcemu Jankovi s rozbitým kolenom. Na záver by sa dalo povedať, že hry ako také sú jedným zo základných pilierov každého dobrého tábora, pomocou dobrých hier sa dá z detí urobiť stmelený kolektív, v ktorom má každý svoje miesto a spozná svoje silné aj slabé stránky a kde si každý vytvorí spomienky, na ktoré bude ešte dlho spomínať.